Choď na obsah Choď na menu
 


Smrť....

Smrť....... Smrť má vraj jamy miesto očí .... Úškrnom , bezzubú škľabiacu sa tvár , telo zahalené šerom a tmou.... Vraj spravodlivá , prívetivá , usmievavá..., ľadová , prichádza ako veľký chlad , uchopí nás , pohltí teplo , berie lásku , slová nádej , očiam jas , dušu z tela , bijúce srdce zastaví...... Spravodlivá , milosrdná , zhovievavá , očakávaná , vítaná........ Tak veľmi chceme žiť , no ona , je cestou ku koncu , pretrhnutá niť........ Nedopísaná veta , výdych , posledný tón , umieráčik oznamujúci skon.... Bledosť , stuhlosť , studený dotyk , smrť je náruč , pripravená pre všetkých......
 

Sen


Mozno ma v noci prazdnymi ocami pohadil sen,
Mozno mi naplnil cely zivot...
Preco mi krvou prudilo vibrujuce ticho obalene teplom?
Preco som kracala na jeho okraj spoznavajuc postel s ciernym Anjelom –
Vyrovnane strnula silueta...
... ta postel bola otvorena...
... mozno som mohola vstupit priamo do nej a s lahkostou splynut
s tancujucim svetlom, mozno som ta obajtim zaplavila prekvapujuco horiacim Slnkom...
topil si sa v mojich pocitoch, ktore som vyplavila na povrch
a ja som ta ucila plavat nesebeckym sposobom
... mozno som sa usmievala...
preco si sa nebranil?
Svetlo sa roztrhlo a zaplavilo priestor nehybneho vesmiru
Preco padol biely mur, ktory rozdelil krasu na
Dva povrchne svety?
Mozno sme kracali v spolocnej nehybnosti
A Ty si ma v svojej chodzi posilnoval bez toho, aby som
Vyslovila jedine slovo, mozno si cital z oci pismo
Pismo pisane tvojou rukou..
Preco ten spolocny ohen spaloval bolest ukrytu rozbitych zrkadlach,
Susil slzy z nemych tvari...
Slovo nemozne bolo oziarene nasou krasou a splynulo s casom...
...mlcky sme pomahali...
mozo si mi dala silu, i ked som o nu neprosila
... mozno si m dal seba, i ked si sa mnou uz davno stal...
dva svety sa vzpriecili a vytvorili... ako si to dokazal?

Mozno to nebol sen....
 

Jar

Ked tu víta pani jar,
rozkvitá už celý kraj.

Deti kričia vykrikujú,
jar už prišla konečne je tu.

Ked sa ráno zobúdzam,
slniečko ma prebúdza.

Ked zacítim kvetov vôňu,
vravím si tie by boli pre moju mamu.
 

Svet

Svet ako malá lopta,
okolo slnka točiaca sa,
je modrá i zelená,
možno aj hnedastá.

A či na svete život je,
to azda každý vie,
ľudia rôznych rás,
obklopujú nás.

Preto cti si všetkých,
i keď niesu z nás,
toť rovnaký sme,
i keď ich farbu nemáme.
 

Psik

Je to tvoj najlepsi kamarad.
Spravis mu zle aj tak ta ma stale rad.
Ochrani ta vzdy ked si v nebezpeci,
a ti vies ze sa ti chrbtom neotoci.

Je to zvieratko z velkym srdcom,
takym velkym ze by ti mohlo byt otcom.
Ma srdce velke ako ocean,
a ked sa mu do ociek pozeram,vidim jeho velky zial.

Ma ocka smutne a zaroven tak pritulne a mile,ze ked sa do nich niekto pozrie,ich krasa ho zabije.
Taky krasny,mily a pritulny nemoze byt nik,
iba krasni PSIK.
 

Klamstvo

Na ruke svár
ukrýva ten prievan
čo v tvári ti vial.

Možno raz
a možno nie
konvalinky k nohám
ti padať budú,
v sude zmáčanom
olemované slovo.

Tak ako? Aj mesiac
kvitne do krásy
a ja ukrývam pod morské riasy
Tam do hĺbky
Kde To Nik nenájde.

Prievan z tváre
Čo doráňal......
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.